HISTAMÍN A CESTOVANIE – ČASŤ 2.

V Sarajeve ostávame celý nasledujúci deň. Po raňajkách (klasická kaša s ovocím a semiačkami) ideme do centra na kávu v krásnej atmosferickej strmej uličke. Objednáme si okrem kávy aj tradičný bosniacky nápoj boza štýlom: “Dáme si ten žltý nápoj, ktorý pijú všetci domáci.” 🙂
Chutnám bozu, mňam osviežujúce, ale moment, pripomína mi to burčiak. Aha, bude to kvasené. Tak nič, len si uchlipnem a zvyšok je Peťov (pre vysvetlenie: pri histamínovej intolerancii by sa nemali piť fermentované nápoje). V tom k nám príde chlapík a austrálskym prízvukom sa nás pýta: Who’s drink is this? Do you like it? Je to majiteľ kaviarne Ministry of cejf (voľne preložené ako ministerstvo pohody), austrálčan Reshad so bosniackymi koreňmi, s ktorým sme si príjemne pokecali.
Po káve sa ideme pozrieť na miestne trhy, kde si kúpime svieža jaja (čerstvé vajíčka) a syr od babičky v kroji, ktorá nám ukrajuje na ochutnanie zo všetkého čo jej príde pod ruku. Cez obed sa ideme schovať pred slnkom a pripravíme si jednoduchý obed: praženica, syr, Peťo aj s neskutočne dobre vyzerajúcou a voňajúcou šunkou tiež z trhu (vôbec nezávidím :D) a šalát.
Poobede oddych a jóga a vyrážame naspäť do centra ďalej nasávať atmosféru Sarajeva.
Reshad nám odporučil nám reštauráciu, kde sa večer vyberieme na tradičné čevapi. Cerifikované mleté hovädzie mäso, ako príloha čerstvá biela kapusta a tradičná srbská placka. Pecka – mňam a hurá, ďalší deň úplne bez reakcie a cítim sa super.
Veľmi sa nám osvedčilo rozprávať sa s domácimi, pýtať sa na dobré reštaurácie a kupovať si lokálne a sezónne dobroty na trhoch – zelenina, ovocie, vajcia, syry, šunky.
Po večeri ešte prechádzka a pomaly spať do apartmánu. Knižka a dobrú noc.
V Mostare
Nasledujúci deň si ešte vychutnávame Sarajevo, ktoré nám veľmi učarovalo. Na cestu na obed si balíme cestoviny z ryže natural, ktoré sú prirodzene bez lepku s cukinou opečenou na mladej cibuľke s troškou bazalkového pesta a mozarelly (nemáme foto, ale v princípe veľmi podobné tomu jedlu na obrázku). Cesta do Mostaru. Teplo, serpentíny, žiadne diaľnice. Celkom vyčerpávajúce.
Večer už obdivujeme Mostar a ja si objednávam opäť čevapi, kedže na menu okrem toho, pleskavice a viacerých druhov pizze nič iné nie je. Toto mäso už nechutí tak dobre ako v Sarajeve. Mostar je oveľa viac turistický, s čím kvalita jedla bohužiaľ podľa mojich skúseností klesá. A tak zjem len pár kúskov mäsa, ajtak už je celkom pokročilá hodina. Večerná prechádzka Mostarom a späť do krásnej vilky, kde sme ubytovaní. Večerné kúpanie v bazéne a šup do postele.
Hluční susedia, nevieme zaspať. Pre mňa má kvalitný spánok veľký vplyv na to ako sa cítim, čo sa týka histamínu. Ráno, nevyspatie, slabá bolesť hlavy. Magnézium a pomyslenie na krásne more, ktoré nás už čoskoro čaká to snáď spraví.
Dáme si ešte prechádzku po Mostare a hor sa opäť do auta a na cestu na Korčulu.

…to be continued…

PORADÍME VÁM S JEDÁLNIČKOM?

Leave a Comment